Mladosť
Bert Hellinger sa narodil v nemeckom Kolíne nad Rýnom, obklopený napätou predvojnovou atmosférou. Ako mladík sa odmietol nechať naverbovať do miestnej organizácie Hitlerjugend a stal sa tak “nepriateľom ľudu”. Ako 17-ročný sa už nevyhol povolávaciemu rozkazu a musel narukovať do vojny. Bojoval na fronte 2. svetovej vojny a neskôr bol zajatý v spojeneckom tábore v Belgicku. Po prepustení sa ako 20-ročný začlenil do katolíckeho rádu, prostredníctvom ktorého strávil neskôr 16 rokov v africkom kmeni Zuluov ako misionár i učiteľ.
Misionárska práca a štúdium
Vďaka rituálom, ktoré mohol u Zuluov sledovať si uvedomil, že život človeka je obklopený určitou posvätnosťou a že náš kontakt s tým, čo nás presahuje, môže mať mnoho tvárí a prejavov. Konfrontácia európskej kresťanskej kultúry so silným africkým kmeňovým zázemím v ňom zasiala mnohé pochybnosti. Neskoršie štúdium psychoanalýzy vo Viedni, skupinovej dynamiky, transakčnej analýzy a hypnoterapií mu prinieslo hlboké vhľady do základnej ľudskej potreby usporiadať seba i svoje konanie v súlade so vzťahovými, prírodnými a vesmírnymi silami.
Rozvíjanie konštelačnej metódy
Práve vďaka poznaniu, ktoré z jeho skúseností s touto metódou vyplynuli, vystúpil Hellinger neskôr z cirkvi a stal sa jej veľkým kritikom (kniha Cirkvi a ich Boh). Práca, ktorú začal rozvíjať, v sebe spojila rôzne terapeutické prvky úplne novým spôsobom. Hellingerovo vizionárstvo a nekonvenčný prístup priniesli svetu objasnenie univerzálne platných síl, ktoré stoja na pozadí všetkých živých spoločenstiev.
Na Hellingerovu prácu nadviazalo na celom svete veľké množstvo terapeutov. Systemický pohľad sa im podarilo vniesť do škôl, firiem i politických zriadení. Rozvíjanie konštelačných metód a skúmanie vzťahových polí, ktoré táto práca odhalila, stále pokračuje. Hellinger sa však so svojou prácou dištancoval od väčšiny ostatných terapeutov. Za svojho života niekoľkokrát revolučne zmenil svoj spôsob práce, a venoval sa učeniu a facilitovaniu skupín a supervízií až do svojej smrti v roku 2019.
Čo sú ´systemické konštelácie´?
Konštelácie sú dnes považované za pomocnú psychoterapeutickú metódu, alebo metódu osobného rozvoja. Kvôli svojej priamosti a hĺbke môžu byť veľmi prínosné a zároveň pôsobiť provokatívne. Zaoberajú sa skrytou vzťahovou dynamikou vrámci spoločenstva (rodiny, systému), ktorá môže negatívne ovplyvňovať jednotlivých členov, a to aj naprieč generáciami.
V systemických konšteláciách sa vzájomné vzťahy vyjadrujú pomocou intuitívneho rozmiestnenia členov systému do priestoru. Samotné rozmiestnenie môže poukázať na tendencie, alebo skryté vplyvy v systéme, ktoré facilitátor konštelácií dokáže prečítať.
Snáď najväčším prínosom konštelácií Berta Hellingera je ale pomenovanie univerzálne platných zákonitostí – rádov lásky (orders of love), ktoré sú hybnou a organizujúcou silou ľudského vývoja. Ich poznanie a pochopenie nám umožňuje usporiadať svoje vzťahy a vnútorné postoje spôsobom, ktorý ukončuje nepriaznivé medzigeneračné prenosy a vytvára prostredie podpory, zdravia a prijatia pre našu životnú cestu.
Chcete o rodinných a systemických konšteláciách zistiť viac? Prečítajte si, ako prebiehajú, ako to celé funguje, na čo sa ľudia najčastejšie pýtajú a s akými témami prichádzajú v mojom E-BOOKU ZDARMA.
Fenomenologická práca s poľom
Konštelačný prístup sa pre mnohých vymyká chápaniu. Nenasleduje totiž bežné lineárne analytické myslenie, ale využíva fenomenologický prístup: vnútorné vystavenie sa nejakému pôsobeniu, z ktorého následne vyplynie priame poznanie alebo impulz. Tento prístup vyžaduje od facilitátora aj účastníkov odvahu upustiť od dovtedajších vedomostí a znalostí a otvoriť sa neznámemu.
Pole a svedomie
Každý systém, napríklad rodina, vytvára určité pole, ktoré môžeme chápať aj ako skupinovú dušu. Táto duša určuje, čo je pre členov tohto systému správne a nesprávne, čo smú vnímať a myslieť si. Uchopuje a spojuje členov rodiny a riadi ich určitým smerom. Ak niekto robí niečo inak, ohrozuje pole a preto je niekedy z poľa vylúčený.
Jedným z revolučných odhalení Hellingera je, že naše svedomie sa neriadi nejakým univerzálnym chápaním dobra a zla, ale je funkciou systému a slúži loajalite k nemu. Pritom svedomie našej rodiny môže byť napríklad v rozpore so svedomím našej kultúry. To prináša rozdeľovanie.
Morfogentické polia, ktorých sme súčasťou, sa často pre nás stávajú väzením. “Existuje mnoho takýchto polí. Lekári sú napríklad sami o sebe poľom s obrovskými poznatkami. Ale mnoho pochopení príčin chorôb do neho preniká len s veľkými obtiažami, pretože je tu zákaz to vnímať.
Aj mnoho terapeutov, i terapeutov konštelácií, sa pohybuje v takomto poli a určité veci potom nemôžu vnímať.”
Vojna a strata duše
