Úryvok zo živého rozhovoru s Andreasom Huckele na 2. ročníku slovensko-českej TRAUMA KONFERENCIE.
Prečo žijeme sexualitu?
EVA: Andreas, ty sa desaťročia venuješ ľudskej sexualite, najmä v kontexte sexuálneho násilia a traumy, kde ľudia v dospelosti so sexualitou zápasia, alebo ju nedokážu prežívať. Viem ale, že ťa naozaj zaujíma, ako ľudia cez sexualitu dokážu vyjadrovať svoju živosť, kreativitu a energiu. Je sexualita nevyhnutnou súčasťou života?
Sexualita má pre každého trochu iný význam. Existujú rôzne dôvody, prečo to ľudia robia. Všetci sa tvárime, že je vždy jasné, prečo žijeme sexualitu. No, keď sa rozprávate s mnohými ľuďmi, počujete rôzne odpovede. Je to zaujímavé. Všetci si myslíme, že ostatní majú sexualitu z rovnakých dôvodov ako my.
Môžeš uviesť niekoľko príkladov, s ktorými si sa stretol?
Áno. Niektorí ľudia žijú sexualitu, pretože im to dáva príležitosť vybiť energiu veľmi príjemným spôsobom. Toto sú tí ľudia, ktorí sa stretnú, milujú sa, netrvá to veľmi dlho, obaja sú šťastní a idú robiť niečo iné. Nepotrebujú na to viac ako 15 minút.
Niektorí ľudia milujú mať spojenie. Stretávajú sa, majú sex a nejde o vybitie energie. Chcú si len užiť to spojenie, fyzické spojenie. A takto tam len zostať. To, čomu dnes hovoríme pomalý sex. Zostanú takto hodinu alebo dve… A je to super. A vyvrcholenie nie je až tak veľmi dôležité. Niekedy k nemu dôjde, niekedy nie.
Sú ľudia, ktorí milujú spoločnú jazdu na horúcej vlne. Hľadajú pre to nejaký spôsob, alebo to proste majú v povahe, že sú spolu veľmi vášniví. Idú na horúcej vlne a snažia sa to predĺžiť čo najdlhšie. A milujú to. Tak to by som povedal, že toto sú tie dobré dôvody.
Dôvody, prečo začínajú ľudia používať svoju sexualitu skôr ako nástroj sú napríklad o tom:
No, mám sex s partnerom, pretože to je súčasť manželstva. Každá nedeľa ráno o 10:00. Alebo majú sex, aby ukázali svojim partnerom, že sú veľmi živí a milujú ich. Niektorí ľudia majú sex s mnohými ľuďmi, aby dokázali, že sú úplne v poriadku. Dôvodov je teda veľa. A je dobré vedieť, z akého dôvodu žijete sexualitu vy.
Ako ovplyvňuje sexualitu trauma?
Veľa traumatizovaných ľudí sa v skutočnosti vyhýba akémukoľvek druhu živej sexuality. A nemusí ísť len o obete sexuálneho násilia. U muža mohlo ísť o emocionálne zneužívanie matkou, príliš prísneho otca, u ženy zase o traumu spojenú s prekročením hraníc, ktoré vôbec nemuselo mať sexuálny podtón.
Takíto ľudia si pre seba vytvárajú sexualitu, ktorá sa nedotýka toho zážitku, ktorý súvisel so (sexuálnym) násilím. Je to o tom, že sa snažia niečo vyriešiť. A toto je to riešenie.
Ale potom môže byť celkom smutné zažívať, že z môjho vlastného riešenia sa stala klietka proti tomu, čo chcem zažívať, čo chcem žiť, čo vidím okolo seba.
Presne tak. A pokiaľ tam vo vnútri ostala nejaká zdravá časť, tak vnútri cítim – ale ja to trochu chcem… Nie príliš, ale chcem trochu. Takže, ako môžem získať trochu? A robia toto:
Idú trochu do sexuality, ale v momente, keď sa spustí stará skúsenosť, povedia STOP. A to môže mať veľa tvárí. Jeden prejav je, že neznášajú dotyky na konkrétnych častiach tela. Nechcú mať sex. Nechcú mať sex spojený s emocionálnou väzbou. Povedia, že oni toto a toto nerobia. Nemajú radi bozkávanie. Nemajú radi, keď partner prejavuje príliš veľa energie. Takže vo chvíli, keď partner začne trochu viac dýchať… Ach nie nie nie nie, toto ja nerobím.
Nechcú toto a nechcú tamto. Takže 90% energie je nasmerovaných na vyhýbanie sa veciam. Ale výsledky sú veľmi slabé.
Čo môže robiť partner traumatizovaného človeka?
Pomôže, keď sa ich partner prispôsobí a snaží sa im vyjsť v ústrety? Môže sa to potom časom zlepšiť?
Väčšinou to nič nerieši. Čas traumu nevylieči. Vo väčšine vzťahov to vedie iba k zvyšovaniu frustrácie a zášti. Keď s takýmto párom pracujem, snažím sa partnera, ktorý nezažil sexuálne násilie, podporiť, aby zostal so svojimi sexuálnymi potrebami. Všetky sú v poriadku.
Je v poriadku, že chceš mať sex. Je v poriadku, že to chceš mať často. Je v poriadku, že to chceš mať horúce. Všetko je v poriadku. Tvoje potreby sú v poriadku. A teraz musíme nájsť spôsob, ako uspokojiť tvoje potreby, a tvoj partner, ktorý naozaj zažil ťažké veci, sa pri tom môže cítiť bezpečne.
A potom uvidíme, ako to môžeme vyjednať a ako môžeme prejsť tým procesom, kde dvojica stále viac a viac pristáva v prítomnosti. A už na nej neleží taký tieň minulosti jedného z nich.
Takže bod, kde to môžeme otočiť, je, keď to poviem jednou vetou: Musia sa naučiť rozlíšiť skúsenosti s násilím od sexuality v súčasnosti.
Premýšľam, či som sa niekedy stretol s niekým, kto ako dieťa zažil (sexuálne) násilie, a nebol z toho hlboko poškodený. A dobrá správa je, že som sa tiež nikdy nestretol s nikým, kto by nemohol urobiť krok k uzdraveniu.
Musím priznať, po desaťročiach v tomto biznise, že nie je všetko možné pre každého. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale je to len pravda. Ale pre veľa ľudí je možné oveľa viac, než si dokážu predstaviť.
A je to cesta, ktorá sa skladá z množstva malých krokov. Niekedy máte nejaký prielom. Niekto zažije novú skúsenosť a povie – waw, teraz je to iné. Ale väčšinou je to veľa malých krokov v priebehu mesiacov a rokov. Ide skôr o mesiace a roky, než o dni a týždne.
Na čom potrebujeme spolu i zvlášť pracovať?
Môžeš povedať viac o tom, aké zručnosti je dôležité pre takýchto ľudí rozvíjať, aby sa ich partnerský vzťah zlepšil?
Prvá zručnosť, ktorú si musíte rozvinúť je, že to musíte chcieť. Jasné? Pretože mnohí ľudia, ktorí zažili násilie alebo opustenie od rodiča/opatrovníka opačného pohlavia, potom druhé pohlavie a jeho potreby zhadzujú.
Často vidím, že ženy, ktoré zažili sexuálne násilie s mužom, zhadzujú maskulínnu sexuálnu energiu. Príde im násilná, zvieracia. Zdravá žena si takú energiu môže aj užívať. A platí to aj naopak.
Muži, ktorí zažili nejakú formu násilia od žien robia to isté. Majú to tak isto. „Ach, zase prichádza s tými emóciami…“ Pretože ten proces groomingu od ženy smerom k chlapcovi je väčšinou oveľa viac založený na emóciách, než na sexe. Ale to sú detaily. Je to komplikované, keď sa do toho pustíte.
V zásade ale ide o to, že sa pozerajú na snahu partnera o sexualitu ako na niečo zlé. Že to, čo im partner dáva, nie je dobré. Je potrebné toto sa naučiť vidieť ako zdroj. Naučiť sa vidieť snahu partnera vojsť so mnou do (sexuálneho) kontaktu ako zdroj. Vidieť, ach, môj partner sa chce so mnou milovať. Páni. Musí na mne byť niečo dobré. Možno som príťažlivý/á.
Takže prvá vec je, že musíte chcieť: Chcem vidieť svojho partnera ako niekoho, kto ma miluje, kto chce mať so mnou sex, kto ma má rád, kto chce so mnou zdieľať príjemný zážitok. To je prvý krok.
A druhým krokom je vidieť čo to presne je, čo mi môj partner adresuje. Čo to je? Väčšinou ide o to, že partner chce vytvoriť príjemný zážitok, a niekedy je to niečo, čo sa mi nepáči. To je v poriadku. Potom môžem povedať, toto sa mi nepáči, možno môžeme robiť toto… A potom musia vyjednávať.
Ale tým základom je nastavenie mysle. OK. Môj partner nie je páchateľ. A ja tu nemusím nič robiť, ale môžem toho urobiť veľa. Mám veľa možností. A ak nechcem robiť to, čo chce robiť môj partner, neznamená to, že to musím urobiť, alebo musím utiecť. Môžem povedať – možno nie toto, ale možno tamto. A potom začne veľmi zložitý proces. A to platí pre všetkých ľudí v našej kultúre. Čokoľvek máte zažité: Pár sa musí začať rozprávať o sexe.
Sakra…
Presne tak. A potom si uvedomia, že s tým nemajú veľa skúseností. A ja vždy hovorím, že 50% dobrej sexuálnej spolupráce je rozprávať sa o tom predtým. Predtým, alebo potom. Ale keď diskusia začne počas sexu, oh, oh, oh, väčšinou to nie je veľmi príjemné.
Začať malými krokmi
Mám z toho pocit, že ide o schopnosť naladiť sa svoje pocity, vnemy, zostať dospelým, čeliť svojim potrebám, a pracovať s prítomným okamihom, keď som so svojím partnerom. Zdá sa, že je to veľa práce.
Áno, áno aj nie. Je to veľa práce. Ale platí aj to, že keď začnete so zámerom, už aj toto niečo zmení vo vašom sexuálnom živote a vo vašom partnerskom živote.
Keď začnete so zámerom: – chcem niečo zažiť v mojej sexualite a chcem niečo zažiť vo svojom vzťahu čo som doteraz nezažil. Chcem urobiť niečo nové. Nechcem to iba robiť inak, než to robili moji rodičia, chcem to robiť inak, než čo som ja robil doteraz. A v tom sa môžeme cítiť veľmi nahí a veľmi zraniteľní.
Takže to chce trochu odvahy. A je to riziko, pretože môžete zlyhať. A to je v poriadku. Na tej ceste urobíte veľa chýb a to je v poriadku. Ale rád tomu robím reklamu, pretože to, čo nájdete na tejto ceste, je také cenné… Ja by som to nerád zmeškal. Nerád by som premeškal spôsob, akým dnes žijem svoju sexualitu, a nerád by som premeškal, aký je môj vzťah dnes.
A môžem povedať, áno, bolo to veľa práce a bola to dosť dlhá cesta, ale urobil by som to znova.
Aký druh sexu a intimity je ten správny?
Došiel si ako sexuálny terapeut k názoru, že istý spôsob sexu je správny alebo zdravý, a iný zase nie? Napríklad horúci sex je správny alebo pomalý sex je správny, prípadne tantrický sex je správny alebo tak?
Nie, myslím… Vieš, ja som niekedy trochu provokatívny človek, a čo som zistil je, že najviac ľudí ktorí sú tu v Nemecku do náboženstva pomalého sexu majú nervový systém, ktorý nedokáže obsiahnuť veľa energie. Takže keď je to príliš vášnivé príliš rýchlo, strácajú vzťah k sebe, stratia spojenie s partnerom, a strácajú spojenie so vzrušením. Takže sú stratení. A oni našli spôsob, ako sa milovať bez toho, aby sa stratili, a mohli zostali v spojení. a potom hovoria – pomalý sex je ten skutočný sex.
A potom máme ľudí na druhej strane spektra, ktorí nič necítia, keď robia pomalý sex, len zaspia. Potrebujú trochu stimulácie, aby zostali hore, a potrebujú ešte trochu viac stimulácie, aby sa rozpálili. A sú to len veľmi fyzickí ľudia a milujú to fyzické a milujú byť v spojení, keď je to vášnivé a keď je partner/ka vášnivý/á, stretnúť sa v strede kde je to naozaj nažhavené a užívať si naozaj dobré spojenie. Ale keď energia trochu klesne… tak dobre, poďme spať.
A povedal by som, ak naozaj chcete objavovať svet sexuality so svojim partnerom, môžete cvičiť oboje. môžete trénovať byť veľmi pomalý s veľmi, veľmi jemnými energiami. Neznamená to, že nič necítite. Je to len veľmi jemná energia. Budete sa milovať a budete cítiť, že váš partner dýcha trochu, len trochu. A iba počúvate.
A tiež ísť na druhú stranu a povedať hej, sme tu na rokenrol, nie? A ísť do toho naplno. A potom máte kompletné spektrum. A môžete vyskúšať aj iné veci. Môžete sa začať hrať jeden s druhým.
Neprestaňte spolu objavovať
Esther Perel, veľmi slávna americká párová poradkyňa – ja ju mám veľmi rád – hovorí: Ak ste manželia už desať rokov, mali by ste si dohodnúť stretnutie v bare a predstierať, že ste sa ešte nikdy nestretli. Takže jeden sedí pri bare a druhý sa prihovorí: hej, je stolička vedľa teba voľná? A vopred si rezervujete izbu v hoteli. A potom uvidíte, aký bude večer. Milujem takéto veci. Takže viete, je tu veľa čo objavovať. Je to ako veľká reštaurácia. A vy si musíte vybrať, čo si z tej ponuky vyberiete.
A poznáte tých ľudí čo chodia každú nedeľu do tej istej reštaurácie a hovoria: číslo osem je najlepšie! A je v poriadku, ak sa im páči len číslo osem a nič iné, je to v pohode. A sú aj ľudia, ktorí každú nedeľu idú do inej reštaurácie a vyberú si nové jedlo z jedálneho lístka a práve toto majú radi.
Rovnováha medzi dobrodružstvom a bezpečím
A žiadna vec nie je viac alebo menej zdravá, ako tá druhá. Je to len iný štýl. Povedal by som, že to, čo dnes vieme je, že život človeka musí byť v rovnováhe medzi dobrodružstvom a bezpečnosťou.
Keď ste príliš na strane dobrodružstva, to môže byť dosť stresujúce. Stáva sa z vás hľadač senzácií. A je tiež možné, že na tejto ceste zomriete, pretože leziete na tie najvyššie hory, skáčete z padáku a podobne.
A keď ste príliš na strane bezpečnosti, nežijete svoj život. Jedného dňa ležíte na pohovke a premýšľate – žijem alebo som mŕtvy? A je to vlastne ešte rozdiel? Alebo je to vlastne to isté?
A v rôznych obdobiach vášho života môžete byť viac na strane bezpečnosti alebo možno budete viac na strane dobrodružstva. Väčšina párov, ktoré majú prvé bábätko sú vo svojom živote skôr na strane bezpečnosti, aj ich sexualita je skôr na bezpečnej strane.
A potom neskôr, keď budú deti veľké alebo ešte skôr, než majú deti alebo so svojím milencom, môžu byť viac na strane dobrodružstva, pretože nie je veľmi čo stratiť. Takže každá ľudská bytosť musí zistiť: dobre, aká je moja rovnováha?
Ja som po všetkých tých rokoch som dospel do bodu, že sexualitu neposudzujem. Takže čokoľvek ľudia robia je pre mňa ok, pokiaľ neubližujú iným.
Áno, to je správa, ktorú dostávam z toho, čo hovoríš. Že podporuješ akúkoľvek formu sexuality, ktorú klient alebo osoba chce a potrebuje, pokiaľ sa za to vedia postaviť a otvorene o tom komunikovať.
Presne tak. My sa o sexualite zvyčajne nerozprávame veľmi úprimným spôsobom. A potrebujeme k tomu druhých ľudí, aby sme zistili, ako to chceme my.
Pokiaľ máte chuť to so mnou bližšie preskúmať, ste vítaní, či už ste homosexuáli, heterosexuáli, slobodní, alebo 30 rokov v manželstve, ste vítaní. Všetko, čo musíte priniesť, je vaše želanie urobiť niečo inak.
Andreas Huckele
- systemický sexuálny terapeut a supervízor s vyše 20 ročnou praxou
- párový a rodinný terapeut
- terapeut na telo a traumu orientovaného prístupu Somatic Experiencing
- mediátor a kouč
- aktivista za ľudské práva
- ocenený spisovateľ a filmový producent
- konzultant nemeckej katolíckej cirkvi v riešení prevencie sexuálneho násilia
