Článok vyšiel vrámci interview s Devakantom v augustovom vydaní VITALITY.

Osho (dlhé roky známy ako Bhagwan Sree Rajneesh) je dodnes známym kontroverzným duchovným učiteľom. Po nezvyčajnom detstve, mladosti a rebelantských rokoch profesúry na indických univerzitách odišiel v 60. rokoch do Bombaja, odkiaľ prednášal, viedol prvé meditačné kempy a začal experimentovať s meditačnými technikami, aby sa stali univerzálnymi a dostupnými pre všetky typy mysle, nie len východnú kultúru. Niekoľko rokov neskôr sa zakladá oficiálny ášram (centrum pre meditáciu a osobný rozvoj) v indickej Pune. Ten sa v najbližších rokoch rozrastá na zložitú infraštruktúru s tisíckami členov a desaťtisícami návštevníkov.

Osho svojim novátorstvom, kontroverziou, ale aj citom pre umenie a vedu priťahuje množstvo umelcov, vedcov, terapeutov a profesionálov z rôznych oblastí. Jeho snom je vytvoriť syntézu vedy, náboženstva a umenia, vytvoriť priestor pre experimentovanie, hľadanie, tvorenie nového človeka a nového prístupu k životu – priestor bez akéhokoľvek podmienenia či obmedzenia, kde môže cez proces zbavenia sa spoločenských nánosov a hlbokého liečenia vyjsť na povrch skutočná veľkosť človeka. Obhajuje duchovnú cestu bez zrieknutia sa sveta – namiesto toho káže zrieknutie sa minulosti, výchovy, slepej viery a rodinného i spoločenského podmienenia. V spolupráci s renomovanými terapeutmi vyvíja množstvo typov cvičení, meditácií a skupín, ktoré majú človeka oslobodiť od týchto nánosov, od tohto neustáleho vnútorného ruchu, a umožniť mu vstúpiť do ticha. Mnohé na tú dobu kontroverzné a šokujúce meditačno-terapeutické techniky a Oshove politicko – spoločenské vyhlásenia sa opakovane stávajú zdrojom škandálov a neustálych útokov. Komunita sa napriek tomu neustále rozrastá o návštevníkov z celého sveta.

Kvôli Oshovmu zhoršjúcemu sa zdravotnému stavu a neustálym prekážkam zo strany indickej vlády sa začiatkom osemdesiatych rokov celá komunita presúva do amerického Oregonu, kde môžu Oshovi poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Jeho stav mu však neumožňuje prednášať a tak vstupuje do takmer 4-ročného odmlčania sa. Tisícky sannjásinov (duchovní žiaci)  – Devakant medzi nimi – zatiaľ popri meditáciách a skupinách pracujú 12 – 14 hodín denne, aby premenili púšť na zelenú oázu a v priebehu niekoľkých rokov vytvárajú sebestačné, ekologické mesto.

Keď sa Osho po rokoch začne opäť angažovať do chodu komunity, vychádza najavo množstvo ilegálnych aktivít, spáchaných pod hlavičkou hnutia hlavnou sekretárkou komunity – Sheelou. Americká vláda už dlhšie pripravuje plány na odstránenie komunity, ktorú vníma ako hrozbu a tak využíva Oshovu pozvánku na vyšetrovanie Sheely na zahájenie vyšetrovania jeho samotného. Bez zatykača a oprávnenia je Osho 10 dní prevážaný po väzniciach po celých štátoch. Napriek stiahnutiu všetkých obvinení je celá komunita vykázaná z amerického územia. Oshovo zdravie je po návrate veľmi zlé. V najbližších mesiacoch sa v spolupráci s najlepšími svetovými lekármi potvrdzuje podozrenie, že mu v americkom väzení boli v malých dávkach podávané ťažké kovy. Najbližšie roky Osho cestuje po celom svete a neúspešne žiada o víza a povolenie na pobyt. Jediná krajina, ktorá ponúka Oshovi a jeho komunite trvalý pobyt je Uganda. V priebehu iba niekoľkých hodín však ponuku na nátlak vtedajšieho amerického prezidenta sťahuje a Osho je z krajiny vykázaný.

Začína sa druhá etapa práce v Pune. Osho so svojimi priateľmi a žiakmi pripravuje nové meditačné techniky, tvrdo reflektuje udalosti v Oregone a otázky ľudských práv a slobody. Začína ďalšia séria prednášok. Na jar roku 1989 Osho oznamuje, že jeho telo sa začalo pripravovať na odchod. Na zdravotné komplikácie a následky otravy zomiera jeho telo v januári 1990.