Pokiaľ po masáži či inom ošetrení zažívate zlepšenie nálady a cítite sa istejšie, stabilnejšie, nie je to náhoda. Akákoľvek práca na tele priamo ovplyvňuje psychické a emocionálne vzorce človeka, pretože sú navzájom prepojené so vzorcami telesného napätia. V starších pôvodných prístupoch k liečbe, a rovnako v rozvíjajúcej sa vede o psychosomatike je zjavné, že každý systém telesných orgánov má svoju psychickú reprezentáciu. Niektorí to považujú za príjemný vedľajší účinok, mnohé moderné terapeutické prúdy ale tieto vedomosti využívajú vedome a priamo. Vďaka moderným výskumom neurológie a pycho-neuroimunológie sa tieto poznatky postupne dostávajú aj do povedomia lekárov a psychoterapeutov.
Spolu so zažívaním odporu, bolesti, či strachu sa určitým spôsobom sťahujú naše tkanivá a orgány. Je to prirodzený proces ochrany proti bolesti, šoku, alebo stresu – svaly, tkanivá a menšie i väčšie celky nášho tela sa stiahnu. V normálnych podmienkach by telo počkalo na príhodný okamih, kedy toto napätie môže znova uvoľniť. Pri našom štýle života však bohužiaľ nový stresujúci faktor prichádza skôr, než sa ten predošlý odstránil.
Telo sa dokáže novej situácii prispôsobiť a vytvoriť kompenzačné mechanizmy, spôsob fungovania bez zaťažovania daných častí. Z dlhodobého hľadiska však takýto krehký stav rovnováhy stojí organizmus priveľa energie. Pokiaľ máme v organizme zranenia, alebo narušenia, na ktorých spracovanie však náš nervový systém v čase ich vzniku nemal dostatok zdrojov, alebo času, systém skôr sústredí energiu na zapuzdrenie a vytesnenie traumy. Udržiavanie tohto stavu spotrebováva veľké množstvo našej životnej energie. Vytváranie takýchto škodlivých vzorcov môže časom viesť k chronickým problémom, alebo preťaženiu orgánov, ktoré sa problém snažia kompenzovať.
Nášmu organizmu je vrodená schopnosť samoliečby. Niektorí terapeuti túto schopnosť označujú ako nášho „vnútorného lekára“. Keď narušíme povrch kože, v organizme sa spustí sofistikovaný mechanizmus odpovede, ktorý sa postará o uzavretie rany a jej následné hojenie. Pri zápale vo vnútri tela tak isto telo reaguje imunologickou reakciou. Liečebné procesy nášho vlastného tela sú pripravené pustiť sa do práce. Niekedy im však potrebujeme zámerne vytvoriť priestor a vhodné podmienky. Takými sú práve jemný dotyk, pozornosť a práca v bezpečnom a pokojnom prostredí, kde je človek vnímaný a prijímaný taký, aký je.
Namiesto invazívnych zásahov do tela, alebo snahy čo najrýchlejšie odstrániť symptómy, príznačných pre konvenčnú medicínu, ale aj mnohé alternatívne prúdy, terapeut napríklad pri kraniosakrálnej terapii predovšetkým podporuje zdravé časti organizmu a pomáha klientovi sa s nimi prepojiť. Tým umožňuje, aby sa klient prestal plne identifikovať so svojimi problémami a nedostatkami a dokázal k nim pristúpiť z vyššej perspektívy. Vedie ho tak k vybudovaniu si vzťahu so sebou samým, k zvyšovaniu vnímavosti a k porozumeniu reči vlastného tela.
Uvoľnením dlho stuhnutého tkaniva a obnovením toku energie sa obnovuje celistvosť organizmu a v tkanivách sa prepisuje bunečná pamäť, niekedy i za sprievodu obrazových, či emocionálnych spomienok na problémovú udalosť. Pozorná práca na tele často nenásilne sprostredkuje aj psychickú a emocionálnu integráciu nespracovaných zážitkov či tráum.
Prostredníctvom terapeutickej práce dochádza k uvoľneniu zablokovanej a stagnujúcej energie, ktorú môže nás organizmus následne využiť pre vyšší stupeň vnútorného usporiadania. No predovšetkým je potom táto energia k dispozícii pre náš život a naše bytie tu a teraz.