Zem v zime odpočíva pod bielou perinou. A nám sa tiež často nechce spod periny ani vyliezť. Vstávame neraz už vopred unavení zo všetkých povinností, čo nás čakajú. A je to prirodzené – zima je totiž časom, kedy sa naša energia a aktivita prirodzene presúva zvonku dovnútra. Ak stále tlačíme na výkon a snažíme sa byť rovnako aktívni, ako sme boli v lete, naše vnútro môže poriadne protestovať.

Zima je časom, kedy netreba začínať veľké veci. Je to čas na rozjímanie, kedy sa môžeme stretnúť s tichom, samotou, nehybnosťou. V minulosti zima ľuďom prinášala veľké obavy o základné prežitie, a z toho tiež prameniacu pokoru voči životu, a stretnutie so živočíšnou časťou svojej sexuality. Zima, ako koniec malého cyklu – malá smrť, nás však môže aj dnes konfrontovať aj s tým, ako sme strávili svoj posledný rok (či celý svoj život). Čím viac sa tomuto ohliadnutiu bránime, tým viac sa budeme navonok naháňať, schovávať sa v najrôznejších činnostiach, povinnostiach a práci, alebo aj v neobohacujúcich spoločenských stretnutiach. Tým viac sa snažíme vnútornú prázdnotu zakryť konzumom.

Zimné vtiahnutie dovnútra však nemusíme brať ako nejaký posledný súd, alebo pokánie za naše zlyhanie. Možno sme nejaký čas blúdili bez vedenia svojho vnútorného svetla a teraz si môžeme nájsť priestor a dopriať si ticho, v ktorom môže naša duša pristáť, dobehnúť. Tým preukazujeme duši rešpekt a dôveru a dávame jej správu, že je jej vedenie v našom živote vítané a potrebné.

Naša duša nás v tomto období najviac podporuje v triedení “semien“ – toho, čo chceme na jar znovu vysiať a toho, čo je potrebné zahodiť a nechať zhniť. Slnko sa rodí do najhlbšej tmy.

Napriek tomu, že si mnohí z nás nemôžu dovoliť na zimu sa vypariť z mesta a odignorovať tlak a zhon, ktorý spoločnosť v tomto čase roka vytvára, je tu mnoho maličkostí, ktoré môžeme robiť, aby sme stretnutiu so svojou dušou dopriali viac priestoru.

Menej hluku a svetla

Tma tohto ročného obdobia vplýva na nervový aj hormonálny systém. Mnohé regeneračné a ozdravné funkcie, ovládané centrálnym nervovým systémom môžu prebehnúť len v tme. Dlhé tmavé noci zimného obdobia menia fungovanie a elektromagnetické vlnenie nášho mozgu a tým vplývajú aj na naše vedomie.

Biele silné svetlá, ktoré používame aj v domácnostiach však tieto zmeny neumožňujú a umelo nás tlačia do aktivity smerom von. Zvážte, či na činnosti, ktoré večer vykonávate – varenie, upratovanie, čas deťmi alebo pri televízii – nevyhnutne potrebujete silné svetlo. Využite menšie lampičky alebo sviečky a doprajte očiam menej jasu. Namiesto televízie skúste presedlať na počúvanie pokojnej hudby, rozprávok, alebo čítanie v deke pri malej lampe.

Hovorte s dušou jej jazykom

Vo svete racionálneho uvažovania, logiky a efektivity už sme všetci ako doma. Duša má však svoj vlastný jazyk a prostriedky, akými s nami komunikuje. Doménou duše sú obrazy, symboly a mýty. Nemusíme im rozumieť ihneď. Keď niečo spoznávame rozumom, vyvíjame aktivitu, do niečoho sa ponoríme a aktívne to celé spracujeme. Keď ale spoznávame dušou, sme v istom zmysle pasívny, ale skúr receptívni – obrazy sa vnárajú do nás a pracujú na nás, menia nás. Je to úplne opačný proces.

Doprajte si v zime čas na staré, neupravené rozprávky, ktoré sa vás dotýkajú na srdci. Kúpte si básnickú zbierku, alebo vydanie starých svetových mýtov. Počúvajte – naozaj počúvajte kvalitnú hudbu a nič pri nej nerobte. Skúste maľovať alebo modelovať úplne bez cieľa, snahy urobiť niečo užitočné alebo konkrétne, bez snahy byť efektívny. Dajte si ráno chvíľu na reflexiu svojich snov. Poproste dušu, nech vám v tento čas, kedy je nebo akoby priblížené k zemi, pomôže uzavrieť tento rok a ukáže smerovanie toho nasledujúceho.

Dovoľte si poflakovanie

Budte minimalisti. Vypustite všetko, čo nie je absolútne nevyhnutné urobiť. Doprajte si častejšie chvíle ničnerobenia (mimo spánku). Len tak sa mátožte po byte. Pite hodinu čaj a zírajte na stenu. Seďte v deke a len tak si premýšľajte. Pozerajte, ako sneží. A neurobte si z oddychu ďalšiu úlohu na zozname.

Dovoľte si byť asociálni

Hoci sa mnohým spoločenským povinnostiam okolo sviatkov nevyhnete, spravte si v prvom rade priestor na stretnutie s tým najdôležitejším človek vo vašom živote – so sebou. Dokonca ani nie s vašim partnerom či deťmi. So sebou samým. Pozrite sa, ako ste dospeli či zostarli, ako ste sa zmenili, či ste človekom, s ktorým sa chcete o rok stretnúť znova. Dovoľte si mlčať a pozorovať.

 

Nové termíny zatiaľ nie sú vypísané.

Prvá pomoc ako prekonať stres

Premýšľate už ráno, ako prekonať stres? Vášmu telu, ani Vám a ľuďom vo vašom okolí stres neprospieva. Tak sa ho ...
Čítať Viac

Prax súcitu v čase krízy

Moje sklony k sociologickému bádaniu si za posledné mesiace prišli na svoje. Záhady ľudského správania v krízových a záťažových situáciách mi priniesli mnoho ...
Čítať Viac

Stres, alebo trauma?

Trauma je dnes jedným z najzneužívanejších slov, podobne ako "depku" ju má vraj skoro každý. V skutočnosti však o nej ...
Čítať Viac