OSHO meditácie

Robí sa iba ráno nalačno a pri pravidelnom opakovaní má nesmierne očistné účinky.

Upozornenie: Táto meditácia využíva silné katarzné techniky a je aj fyzicky náročnejšia. V prípade zdravotných alebo psychických problémov prosím upozornite lektorku vopred.

V prvej časti (10 min) sa chaotickým zrýchleným dýchaním dostávame do kontaktu s potlačenými emóciami, zastavenými energiami a nevyjadrenými vnútornými obsahmi. Druhá časť (12 min) sa podobá na vedomé zbláznenie sa: vyplavený materiál môže nabrať rôzne formy prejavu – džavotanie (gibberish), krik, plač, telesné prejavy (bez kontaktu s druhými), na pozadí je však aktívny svedok, ktorý celý proces pozoruje. V tretej fáze (12 min) sa aktivuje centrum hara a rozvírená energia sa pomocou skákania začína pohybovať nahor a transformovať. Štvrtá fáza pozostáva z nehybného státia a tichého pozorovania. Posledná fáza je oslavou novej energie, oslobodenia, života a zároveň integráciou a usadením energie v tanci.

„Toto intenzívne dýchanie prebudí všetky energie, ktoré vo vás driemu. Vyburcuje a aktivuje všetky energie, ktorých ste sa nikdy ani nedotkli. So skrblíctvom tu nikam nedojdete. Nepremýšľajte nad tým, že by ste dýchali pomaly, že tým prebudíte aspoň časť potrebnej energie. Nie, vôbec nie – pretože proces prebudenia začína až vtedy, keď dosiahnete určitý limit. Je to rovnaké, ako keby ste zahrievali vodu; zahreje sa na sto stupňov a potom sa začne meniť na paru. Nemyslite si, že sa „do určitej miery“ začne meniť na paru už pri tridsiatich stupňoch, alebo že sa „na paru premení nejaká jej časť“. Nie, matematika tu nefunguje. Na paru sa začne meniť až pri sto stupňoch. Nemyslite si, že pri päťdesiatich sa na paru zmení aspoň polovica vody – na paru sa nezmení ani kúsok. Na tú sa začne premieňať až pri sto stupňoch.
A čím je tých sto stupňov? Pri vode je to všade rovnaké, v akomkoľvek kúte sveta sa pri sto stupňoch premení na paru. Či už je to voda z rybníka, z rieky, alebo kohútika, alebo dažďová voda z neba – nezáleží na tom, odkiaľ je, – vode je jedno, či je zo studne alebo rieky, jednoducho sa pri sto stupňoch mení na paru.

Pri ľuďoch je to však iné, pretože majú osobnosť, majú individualitu. Pre každého leží sto stupňov niekde inde. Je teda ťažké povedať, v akom bode sa začnete meniť na paru práve vy. Jedno je ale isté: svoj bod varu si dokáže každý odhadnúť sám. Rozhodujúce kritérium spočíva v tom, že na sto stupňoch sa ocitnete vtedy, keď v tom sami sebe nebudete nijako brániť. – keď sa úplne poddáte svojmu snaženiu, keď budete skalopevne presvedčení, že sa vôbec nebránite.
Druhý človek vám v tom nijako nepomôže – je to len vaša vec. Či to druhí vedia, alebo nie, na tom nezáleží. Iba vy musíte vedieť, že si nebránite a že do svojho snaženia bez zbytku vkladáte celú svoju osobu. Pokiaľ to tak je, tak ste na bode varu. Potom si nemusíte s ničím robiť starosti.

Môže sa stať i toto: váš sused sa bude snažiť viac ako vy, ale aj tak svojich sto stupňov nedosiahne. Stále možno totiž ešte kus seba zadržuje. A je tiež možné, že niekto iný sa bude snažiť menej než vy, a predsa na bode varu bude- pretože sa oddal úplne a bezozvyšku. Preto by ste sa nemali starať o druhých; vy sami musíte mať jasno v tom, či sa poddávate totálne, alebo nie.

Po desiatich minútach intenzívneho dýchania, keď sa vo vás prebudí energia, sa jej musíte zbaviť – nech si odíde akoukoľvek cestou bude chcieť. Môžete skákať, jančiť, tancovať, plakať, kričať, vydávať zvuky, môže to vyzerať, že ste sa úplne zbláznili; nesmiete si brániť. Musíte mu dať úplnú voľnosť a povzbudzovať ho. Keď sa vaše telo bude chcieť zblázniť, nechajte ho.

Prečo? Pretože v našom vnútri je nahromadené nekonečné množstvo šialenstva. Musíte ho nechať, nech sa úplne vyblázni. Byť úplne šialený znamená neniesť v sebe žiaden strach – „čo to robím? Ja kričím? Som predsa univerzitný profesor, tak čo to tu vyvádzam?“ – alebo: „Som predsa lekár, tak ako to, že tu takto skáčem a hopsám? Čo to robím? Čo keď ma uvidí nejaký môj pacient?“
Šialenstvo si v sebe hromadíte deň za dňom. Je to rovnaké, ako keby ste mali doma odpadky a neustále by ste ich niekde schovávali, alebo hromadili v rohoch miestnosti. Pomaly narastie hromada do takých rozmerov, že sa vaše životy odvíjajú iba v rámci snahy ju nejako zvládnuť, v strachu, aby nevyšla najavo, aby nevypadla, aby sa neukázala – v strachu, aby ju niekto nezahliadol.
Do meditácie môžu vstúpiť iba tí, ktorí sú pripravení sa týchto smetí zbaviť. Pokiaľ nepozbierate dosť odvahy, nebudete môcť tento neporiadok zlikvidovať. Akonáhle sa však k tomu odhodláte, stane sa z vás úplne iný človek.

Zvuk ´hú´ v tretej fáze slúži ako kladivo. Musíte ním búšiť. V tele existuje energia, ktorej sídlo je v blízkosti sexuálneho centra, joga pre ňu používa označenie kundalini. Je ukrytá a prostredníctvom hlbokého a pevného zvuku hu sa táto driemajúca, spiaca energia aktivuje. K tomuto búšeniu by však malo dôjsť až potom, čo zo svojho vnútra vyhodíte všetko šialenstvo. Pokiaľ povstane uprostred vášho šialenstva, môžete sa zblázniť naozaj. Preto tak často dochádza k tomu, že hľadajúci zošalejú. Začnú totiž prebúdzať svoju kundalini bez toho, že by predtým prešli hlbokou očistou. Dôvodom tohto šialenstva je nevedecký prístup. Je nevyhnutné najprv prejsť očistou.“   – Osho: Duchovne nevhodný mystik

Trasením a jemným tancom prináša plynutie všade tam, kde bol tok energie zablokovaný, alebo potlačený. Uvoľnená energia môže byť v záverečných fázach transformovaná na požehnanie, radosť a plynúť smerom hore, do ticha. Je to veľmi efektívny spôsob uvoľnenia a pustenia všetkého na konci dňa.

Meditácia pozostáva z
15 min trasenia
15 min tanca
15 min s hudbou v stoji alebo sede
15 min v tichu v sede alebo ľahu

“Keď robíte kundalini meditáciu, dovoľte trasenie – nerobte ho! Stojte potichu, cíťte, ako prichádza a keď sa vaše telo začne chvieť, podporte ho, alebo nenúťte ho! Užívajte si to, cíťte sa blažene, dovoľte to, prijmite to, uvítajte to, ale nesiľte to. Ak tam bude nátlak, zmení sa to na cvičenie, fyzické posilovanie. Trasenie tam bude, ale iba na povrchu. Neprenikne vami. Zostanete tuhí, vo vnútri ako kameň. Ostanete manipulátorom, a telo bude iba poslúchať. Telo nie je problémom, vy ste problémom.

Keď hovorím o trasení, myslím tým, že sa vaša pevnosť, vaše zatvrdnuté bytie otriasa do základov, stáva sa tekutým, mäkkým, jemne plynúcim. A keď sa vaše bytie zmäkčí a začne tiecť, telo sa prispôsobí. Nie je tu nik, kto by sa triasol, je len trasenie. Nikto to nerobí, iba sa to deje.” – Osho

a stále zostáva jedným z najprepracovanejších meditačných postupov. Namiesto nácviku koncentrácie a vnorov do predmetu meditácie (samattá), typických pre iné prístupy, je vo vipassane myseľ voľná a široká, nevyberá a nevynucuje si meditačný predmet, ale pozoruje bez odmietania a posudzovania to, čo má práve k dispozícii. Nie náhodou je táto technika nazývaná tiež meditáciou vhľadu. Osho ponúka k tejto technike aktualizované, ešte hravejšie inštrukcie.

Pokiaľ s meditáciou iba začínate, jednoduchšia bude pre vás niektorá z aktívnych meditácií. V prípade, že sa chcete s meditáciou vipassana oboznámiť lepšie, je veľmi prínosné absolvovať niekoľkodenný vipassanový retreat, kde Vám skúsený učiteľ bude môcť upraviť inštrukcie podľa vašich daností.

Môže sa robiť v ktoromkoľvek čase dňa, najlepšie však na prázdny žalúdok. Nie je to katarzná technika, má skôr harmonizačné, upokojujúce a liečivé účinky.

V prvej časti sedíme a pozorujeme vibrácie svojho mručania v priestore miechy, akoby to bol prázdny bambus.
Druhú fázu sprevádza pomalý pohyb rúk, ktorým vyjadrujeme dávanie a prijímanie energie.
V tretej časti ostávame sedieť alebo bez pohnutia ležíme, dovoľujeme energii voľne prúdiť a pozorujeme zmeny vo vnútri.

aj keď sa myseľ točí stále dokola po svojich obľúbených teritóriách. Mandala ako jediná meditácia využíva aj pohyb očí. Z najnovších výskumov neurovedy vieme, že očné pohyby zohrávajú dôležitú úlohu pri ukladaní skúseností a psychických programov, a rovnako môžu byť využité aj pri ich rozpúšťaní.

Prvou časťou mandaly je trochu fyzicky náročnejší beh so zdvíhaním kolien. V druhej časti sa centrujeme v pupku a nechávame z neho do tela vychádzať jemný pohyb, ako keď sa trstina kýve vo vetre. V tretej časti krúžime očami a v poslednej fáze pozorujeme v tichu zmeny vo svojom vnútri.

Používa rýchly hlboký dych a pohyby celého tela. Je sprevádzaná špeciálne zostavenou hudbou, ktorá podporuje otvorenie a prináša uvedomenie a vitalitu do jednotlivých čakier. Môže slúžiť k celkovej vitalizácii organizmu a je skvelou prípravou na ďalšie dychové techniky.

Prvá fáza má 45 minút a v nej so zrýchľujúcim dychom prenášame pozornosť od prvej k najvyššej čakre a v malej prestávke zase spomalíme a necháme pozornosť klesať jednotlivými čakrami. Táto sekvencia sa opakuje niekoľkokrát.
V druhej fáze v sede ticho pozorujeme bez zamerania pozornosti a dovoľujeme energii voľne sa pohybovať.

ktorá pre nás z tohoto stretnutia plynie.

Prvá časť – LATIHAN: stojíme a vnímame svoje telo, ktoré je voľné, mäkké a receptívne. Čakáme, kedy príde impulz k pohybu, ktorý ale sami nevynucujeme, neupravujeme, ani impulzom, ktoré prídu, nebránime. Našim telom začnú pohybovať jemné energie. Dovoľujeme nášmu vnútru prejavovať sa úplne bez našej kontroly a pozorujeme, ako sa to jednoducho deje úplne samé.
V druhej časti kľačíme s rukami natiahnutými dohora, dlane hore. Naše telo je ako prázdna nádoba, hlava je otvorom, cez ktorý sa zhora začína plniť.

Dovoľujeme, nech nebeská mana tečie do nášho tela, mysle i duše. Telo sa môže začať chvieť ako list v silnom vetre. Keď sa cítime úplne plní po okraj, skláňame sa čelom až na zem. Energia teraz môže tiecť do zeme. Toto napĺňanie a vyprázdňovanie opakujeme aspoň 6krát.
V tretej fáze ležíme so zavretými očami a dovoľujeme prísť tichu, integrácii.

bolestiam, starým zraneniam, ale na oslavu a vychutnávanie si mystéria v nás pozabúdame.

Nataraj pozostáva iba z dvoch častí. Prvú tvorí tanec, do ktorého sa naplno ponárame a všímame si príliv a odliv energie. Cez tento cyklus dovoľujeme prehlbovanie meditácie, ponáranie do čoraz hlbších zdrojov a dvíhame energiu vyššie a vyššie, až k oslavnému záveru.
Mnoho meditačných techník prebieha z pozície svedka, odlepuje našu pozornosť od predmetu pozorovania a vytvára odstup. V meditácii Nataraj ale rozpúšťame každé rozdelenie a prepájame pozorovateľa a pozorované do jednoty. My sami sa stávame tancom, pohybom, oslavou, dovoľujeme si totálnosť.

V druhej časti v tichu ležíme, pozorujeme a dovoľujeme integráciu zmien, ktoré nastali v našom tele, emóciách i psychike.

– oblasti asi 2cm pod pupkom. Je založená na súfijských metódach pohybu (mystická vetva islamu), ktoré zvyšujú uvedomenie a pomáhajú zapojiť telo do meditačnej praxe.

V prvej časti s pomocou dychu, zvuku a pohybu aktivujeme haru, prepájame ju so srdcom a otvárame ich do svetových strán.
Druhú časť otvára objatie, v ktorom umiestnime pravý palec nohy na ľavý, ruky prekrížime na hrudi a preciťujeme svoju lásku k sebe.
Nasleduje dervišské točenie do ľubovoľnej strany, pri ktorom môžete zažiť hlboké uvedomenie svojho stredu – telo pohybujúce sa do všetkých strán, zatiaľ čo pozorovateľ ostáva nehybný.
V poslednej časti ležíme na bruchu s nohami mierne od seba a dovoľujeme všetkej energii, ktorá sa v nás nazhromaždila, voľne prúdiť.

Je sprevádzaná hudbou špeciálne zostavenou pre jednotlivé čakry. Môže vás zobrať do hlbokého kľudu a ticha. Túto meditáciu môžeme robiť v ktoromkoľvek čase dňa, najlepšie však na prázdny žalúdok.

Prvá fáza: V sede, s pokojným dýchaním do brucha vydávame s otvorenými ústami jemné tóny, ktoré korešpondujú so sprievodnou hudbou. pozornosť smeruje do jednotlivých čakier. Počúvanie tónov v hudbe a zároveň ich vibrovanie vnútri tela navodzuje harmóniu medzi telom a mysľou.
Druhá fáza v sede alebo poležiačky: pozorujeme zmeny vo vnútri a pritom nezameriavame pozornosť na nič konkrétne, dovoľujeme energii prúdiť.

Je to technika podobná LATIHANU, ale cez použitie reči. Uvoľňuje vedomú myseľ tak hlboko, že pokiaľ robíte túto techniku ako poslednú pred spaním, zaručene privodí hlboký, osviežujúci spánok.

V prvej fáze sedíme a usádzame sa do svojho vnútra v doprovode jemnej hudby.
V druhej fáze prichádajú zvuky, aké môže vydávať malé dieťa. Nepotrebujú mať žiaden význam. Môžeme začať napríklad s „la-la-la“ a nechať vyvstávať detskú reč so svojou vlastnou jemnou intonáciou.
Nejdeme do katarzie, nekričíme, neplačeme, nesmejeme sa.

V tretej fáze pokračujeme s detskou rečou a dovoľujeme telu pridať sa ľubovoľným jemným, pomalým pohybom. (Nejdeme do katarzie).
V poslednej časti ležíme bez pohnutia v tichu.