Stres, alebo trauma?

od | 11 aug, 2019 | kranio, stres, terapie

Stres, alebo trauma?

od | 11 aug, 2019 | kranio, stres, terapie

Trauma je dnes jedným z najzneužívanejších slov, podobne ako “depku” ju má vraj skoro každý. V skutočnosti však o nej vieme veľmi málo. Pravdou je, že trauma je hlboko prepojená so stresom a jej príznaky sa často s chronickým stresom kryjú. Tá istá udalosť môže byť stresujúca, ale nemusí byť traumatizujúca. Zato vznik traumy vždy súvisí s extrémnym stresovým zaťažením na nejakej úrovni organizmu, či už intenzitou, dĺžkou trvania, alebo svojou náhlosťou. Trauma zároveň nie je len individuálnou záležitosťou, ale môže byť aj spoločenským či globálnym fenoménom (viz Thomas Huebl).

Pod traumou nechápeme nejakú historickú udalosť, ale pretrvávajúcu zmenu na fyziologickej, nervovej, emocionálnej a psychickej úrovni, ktorá ovplyvňuje naše vnímanie a fungovanie. V organizme sa prejavuje ako zaťaženie, alebo zaneprázdnenosť systému. Je ako batoh, ktorý sa nám po túre nepodarilo zložiť z chrbta. Predtým samozrejmé veci sa zrazu stávajú neznesiteľne ťažkým bremenom – chodenie do práce, starosť o deti, zabezpečenie života a niekedy aj samotná fyzická existencia. Takúto záťaž pociťujeme, ako keby v našom tele neustále niečo prebiehalo na pozadí, rozptyľovalo nás a míňalo nám baterky. Akoby sme už ráno vstávali unavení a svet na nás stále padal. To, čo sa dostatočne nespracovalo a neuvoľnilo sa môže bez včasného vyriešenie zároveň pozvoľna stať novou životnou normou bez toho, aby sme si to uvedomili.

Je to len stres?

Stres a trauma majú mnoho spoločného, predsa sa však líšia v rozsahu zmien v organizme. Stres je časť ľadovca, ktorú vidíme nad hladinou, trauma leží skrytá pod povrchom. Traumu je jednoduché identifikovať, pokiaľ v zdraví, psychickej či emočnej integrite nastala veľká zmena v náväznosti na nejakú vážnu udalosť. Často sa však stáva, že rannejšia trauma, alebo dokonca generačná trauma je “aktivovaná” neskorším spúšťačom: intenzívny stres, rozchod, náročné obdobie v práci, strata blízkeho, sťahovanie, finančná kríza, ale aj užitie psychedelík. Aj malá, zdanlivo banálna záťaž môže byť tým posledným zrnkom, ktoré prevráti už naloženú váhu.

Aj človek s traumou môže relatívne normálne fungovať, ale pravdepodobne sa bude ťažko a zdĺhavo vysporiadavať so stresom, životnými zmenami, alebo zvýšenými nárokmi (napr. rodičovstva). Môže mať tendenciu k vlečeniu chronických zdravotných stavov, ktoré nie sú adekvátne veku a životnému štýlu. Časté sú predčasné opotrebovania niektorých orgánov, a dlhodobé príznaky podobné ako pri strese – menej funkčná termoregulácia, slabá imunita, funkčné poruchy trávenia, nekvalitný spánok, emočná plochosť, pocit odcudzenia atď. (viz Stres: neliečená epidémia).

Často vídam klientov, ktorí sa pri opýtaní cítia byť úplne ´v pohode´, a pritom sú viditeľne napätí ako struna. Je to pre nich normálny stav, nič iné nepoznajú a nechápu narážky druhých ľudí, aby sa ´trochu uvoľnili´. V takýchto prípadoch je zrejmé, že napätie tvorilo súčasť ich vývoja, alebo je udržiavané od nejakej historicky oveľa staršej udalosti. V prípade, že do ich života nepríde žiadne ďalšie zhoršenie, je zároveň ťažké v takomto stave nájsť motiváciu a dôvod niečo pre seba robiť.

Ak nevieme, že niečo existuje, ani nemáme dôvod to hľadať – to je jedna z najväčších pascí ranných zranení. Pokiaľ stres alebo trauma príde v staršom veku a vážne zmení naše dovtedajšie fungovanie, máme aspoň referenciu na náš predošlý stav, ktorý nás motivuje sa k nemu znovu vrátiť. Mnohí ľudia iba tušia, že ich vitalita je značne obmedzená, ale bez vážnych výstražných signálov sa nikdy neodhodlajú nahliadnuť pod povrch. Postupne si zvykajú na čoraz menší a menší priestor, scvrkávanie komfortnej zóny, a v neskoršom veku sa začnú rútiť pod nástupom závažných ochorení.

Generačná trauma

Vedecké výskumy už dnes jednoznačne potvrdzujú, že trauma sa prenáša aj medzigeneračne. Neriešený stav jednej generácie stáva normou tej ďalšej. Preto mnohí ľudia, ktorých trauma prinúti nazrieť dovnútra, sú často konfrontovaní nielen so svojimi témami, ale aj témami svojich rodičov a vzdialenejších predkov. V prípade veľkého zaťaženia sa môže pôvodná trauma prejaviť aj v psychických, emocionálnych či fyzických predispozíciách, v extréme až ochoreniach vzdialenejších potomkov. Hellinger v knihe Láska ducha spomína, že na rozvoj schizofrénie u člena rodiny sú potrebné minimálne 3 generácie vytesňovania vážneho konfliktu.

Po výbuchu

Udalosti, ktoré sa nám v živote dejú, nie sú za trest. Ale čím viac jemných signálov odignorujeme, tým budú tie ďalšie hlasnejšie. Naša duša túži po celistvosti a jednote a vždy sa snaží zosnovať podmienky, kde sa môže rozpomenúť a uzdraviť. Grof tento mechanizmus popísal v podobe “coex” systémov – komplex kondenzovaných zážitkov. V našej psyché sa nachádzajú určité motívy, ktoré sa snažia odohrať do konca. Alebo zopakovať a prehrať správne. Preto každá trauma v nás – zdravotná, ale aj psychická či psychospirituálna – bez prestania hľadá a striehne na “vhodné” okolnosti k uzdraveniu.

Peter Levine, súčasný priekopník práce s traumou (zakladateľ školy Somatic Experiencing), ju vidí ako pohyb, ktorý nebol dokončený. Impulz, ktorý nenašiel adresáta. K rovnakému náhľadu došiel Bert Hellinger, zakladateľ systemických konštelácií, a predstavil techniku pohyby duše, ktorá takéto impulzy dokáže uvoľniť. Na podobných princípoch stojí aj kraniosakrálna terapia, ktorá prinavracia zdravie, stabilitu a posilňuje odolnosť nervového systému voči náročným životným okolnostiam.

Či už je príčinou stres, alebo trauma, po dlhom čase nájsť opäť uvoľnenie je ako zaspať v chatrči a zobudiť sa v luxusnej vile. Môže ho sprevádzať neistota, opatrnosť, alebo strach z nového. Premena je citeľná nielen po fyzickej, ale aj emočnej a psychickej stránke. Ľudia, ktorí vyrástli uväznení vo fyzickom a psychickom napätí sa s postupným uvoľňovaním musia mnohé veci učiť úplne odznova.

Chcete sa dozvedieť viac o najmodernejších metódach práce s traumou? Pozrite si rozhovor dvoch najväčších súčasných odborníkov v tomto obore:

  • Peter Levine – zakladateľ metódy Somatic Experiencing
  • Thomas Hűbl – súčasný mystik a zakladateľ školy práce s kolektívnou traumou

video je v angličtine

Nové termíny zatiaľ nie sú vypísané.

Pomoc, ktorá nepomáha

Máte vo svojom živote nejakých samozvaných radcov? Stáva sa vám, že niečo zdieľate a ani sa nestačíte diviť, už sa na ...
Čítať Viac

Prvá pomoc ako prekonať stres

Premýšľate už ráno, ako prekonať stres? Vášmu telu, ani Vám a ľuďom vo vašom okolí stres neprospieva. Tak sa ho ...
Čítať Viac

Prax súcitu v čase krízy

Moje sklony k sociologickému bádaniu si za posledné mesiace prišli na svoje. Záhady ľudského správania v krízových a záťažových situáciách mi priniesli mnoho ...
Čítať Viac